Dnes sa v našej škole podnikania budeme zaoberať právnymi formami typickými pre malé a stredné podnikanie, konkrétne živnosťou (podnikanie fyzickej osoby) a spoločnosťou s ručením obmedzeným s.r.o (podnikanie právnickej osoby).
Určite už tušíte, že založenie živnosti je omnoho jednoduchšie a taktiež lacnejšie, než založenie sro. Neznamená to, že zakladanie „eseročky“ je komplikovaný proces, avšak v porovnaní so živnosťou pri ňom strávite viac času a taktiež peňazí.
Hneď na začiatku porovnávania oboch foriem podnikania treba podotknúť, že sro-čku mnohí považujú za dôveryhodnejšiu formu a vo vzťahoch s obchodnými partnermi vraj vyvoláva väčší pocit istoty. Je to však iba prvý dojem a vôbec to nemusí platiť. Na obe právne formy sa treba pozerať z iného uhľa pohľadu, a nie z pohľadu „čo lepšie znie“.
Dôležité je spýtať sa, čo sa mi v danom momente ako podnikateľovi viac oplatí, živnosť alebo eseročka?
Mnohí odborníci tvrdia, že pri rozhodovaní sa je dôležité pozerať sa na výšku výdavkov/nákladov. Ak ako živnostník nemám takmer žiadne náklady (čo je častým javom pri programátoroch, umelcoch, dizajnéroch a pod..), prechod na sro je doslova nezmysel. Pri živnosti totiž máme paušálne výdavky, pri eseročke nič také neexistuje.
Myslieť treba aj na nezdaniteľné minimum, ktoré si ako majiteľ (nie zamestnanec) sro uplatniť nemôžeme. Takže – ak máme nízke reálne náklady a vysoké príjmy (napr. grafik), uplatňujeme si paušálne výdavky a ročne si uplatňujeme nezdaniteľné minimum, môžeme povedať, že sro sa nám v tomto prípade neoplatí.
Za kľúčový faktor, na základe ktorého sa podnikateľ rozhoduje medzi živnosťou a sro, sa považuje odvodové zaťaženie. Ak pôsobíme ako živnostník – samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO), treba mať na pamäti, že čím vyšší zárobok vykazujeme, tým viac na odvodoch zaplatíme.
Ako majiteľ/konateľ eseročky odvody platiť nemusíte, ako zamestnanec vlastnej s.r.o sa nás už odvody týkajú. Takže ak sa ako SZČO „transformujete“ na fyzickú osobu, platíte (to vždy) len zdravotnú, odvody vzťahujúce sa na SZČO sa vás nedotýkajú (ale nezabúdajte, neplatíte odvody, nesporíte si napr. na dôchodok).
Pri eseročkách platíte odvody z vykázaného zisku spoločnosti, konkrétne z podielu na zisku (známe ako dividendy). Odvody sa neplatia mesačne ako pri živnosti, ale ako jednorazové odvody z dividend (napr. 14 % zdravotný odvod). Mnoho majiteľov eseročiek tak špekuluje, ako peniaze z sro vytiahnuť inou formou, ako podiel na zisku, a tým sa vyhnúť vysokým odvodom.
V neposlednom rade treba myslieť na zmenu účtovníctva. Kým ako živnostníkovi nám stačí účtovníctvo jednoduché, pri sro ako právnickej osobe musíme účtovať podvojne. Po novom treba brať do úvahy aj tzv. daňové licencie, ktoré znižujú atraktívnosť eseročiek!
Aj keď sa o výhodách/nevýhodách eseročky a živnosti dá polemizovať naozaj veľmi dlho, priestor v tomto článku nám to nedovoľuje. Každopádne verím, že ste aspoň z časti pochopili základné rozdiely medzi podnikaním na živnosť a podnikaním ako sro.
